Spracovanie MCK Sokół | Malopoľské vojvodstvo
Ťahanie obláčikov na krídlach
Štát: Poľsko
Región: Malopoľské vojvodstvo
Typ inšpirácie: Presvedčenia
Inspiracja
Vo viere dedinčanov zo Sądeckých Beskýd sú "płanetniki", známi aj ako "ťahači mrakov", zvyčajne ľudia ako všetci ostatní, často známi podľa mena, ale obdarení Bohom zvláštnymi schopnosťami. O budúcich schopnostiach dieťaťa svedčil jeho zvláštny, prenikavý pohľad; človek, ktorý sa narodil s čiapkou (rodovou blanou), sa stal aj plamienkom. Iný pôvod odvodzoval tieto bytosti od ľudí, ktorých zlí duchovia za trest odniesli do oblakov. Známi boli aj žabí ľudia, ktorí konali v spolčení s diablom, a tí sa zvyčajne označovali ako "čarodejníci z oblakov".
Žobrák bol najčastejšie muž, hoci sa spomínali aj žobráci pôsobiaci vo dvojici muž - žena. Opisoval sa ako šedivý starec s knihou alebo bledý, suchý, neznámy mladý muž. Rozpoznateľný bol podľa mokrých vlasov a oblečenia, z ktorého vždy kvapkala voda, plátennej plachty, ktorú nosil so sebou, alebo špicatého klobúka. Mohol mať podobu čierneho psa alebo barana, v starších záznamoch aj obrovského okrídleného jaštera.
Planétkovia boli tvorcovia dažďa, ich úlohou bolo napĺňať mraky vodou. Zaujímavé vysvetlenie vzniku dažďa je zaznamenané v etnografických prameňoch z konca 19. storočia ("Historické legendy, viery a predstavy o svete obyvateľov Zabrze v podaní Walentyho Szczepaniaka, Zabrze 1883): "Mraky ťahajú plameniaky, ktoré ich, keď treba dážď, prepichnú špičkou klobúka a cez otvory steká voda, ktorú vietor rozdrví na kvapky. A keď sa voda rozleje, naberú vodu z mora. Pomáha im v tom dúha, ktorá sa po búrke objaví na oblohe a urobí žabiakom veľkú službu, pretože sa napije vody a odnesie ju do oblakov. Pre obyčajného človeka je dúha nebezpečná - dokáže sať krv. Dá síce za to istú odmenu, lebo spustí vrecko peňazí, ale človek z toho nič nemá, lebo hneď zomrie." Podľa obyvateľov Zabrzežia mali krupobitie vytvárať aj dúhy: "Za týmto účelom sa spúšťajú do takých oblastí, kde je ľad, rozsekávajú ho, krájajú na kúsky a nakladajú ním sudy, tie nasadajú na mraky a vzlietajú do vzduchu, odkiaľ za trest a pomstu zhadzujú krúpy na dediny, ktoré im odmietli pohostenie".
Ak boli plamienky ľuďom priaznivo naklonené, upozorňovali na blížiacu sa búrku a odháňali mraky od dediny. Svoju prácu vykonávali vo vzduchu, vynášali padajúcu hmlu alebo priťahovali mraky, ktoré riadili, odháňali ich alebo ich podporovali a odnášali z dediny, usmerňovali búrku nad lesom. Niekedy na to potrebovali pomoc. Vtedy bolo z oblakov počuť volanie: "Pomoc, nevydržíme to, pustite nás". Dym z horiacich posvätných bylín alebo jačmennej múky mohol plamene posilniť. Väčšinou ľuďom pomáhali, ale ak sa s nimi zle zaobchádzalo, vedeli byť pomstychtiví a zlomyseľní - ak im v dedine neposkytli pohostinnosť, priniesli krupobitie alebo lejak. Prichádzali aj pred dažďom zo spúšťajúcich sa mrakov a odoberali silu, ba dokonca unášali ľudí, aby pre nich ťahali mraky.
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.
