Spracovanie MCK Sokół | Malopoľské vojvodstvo
Fulgura frango alebo >Zlomím blesk<
Štát: Poľsko
Región: Malopoľské vojvodstvo
Typ inšpirácie: Kultúrne zvyky
Inspiracja
Niekdajší obyvatelia karpatských dedín často pripisovali príčiny búrok, dlhotrvajúcich lejakov a krupobitia násilnej alebo neprirodzenej smrti člena komunity a nekompatibilnému zaobchádzaniu s jeho mŕtvolou. Rozprávali sa príbehy o intenzívnych lejakoch a povodniach, ktoré prenasledovali dedinu, keď bol samovrah pochovaný do posvätenej zeme. Jediným spôsobom, ako vtedy búrky prerušiť, bolo premiestniť mŕtvolu na vhodné miesto, zvyčajne mimo dediny (tzv. "obesenie"). Dlhotrvajúce lejaky mohli byť aj dôsledkom "pochovania aspoň kde-tu" mŕtvoly potrateného alebo nepokrsteného dieťaťa, najmä ak bolo nemanželské. Verilo sa, že týmto spôsobom chce zem "mrviť" telo pochované v tajnosti a bez vykonania náležitých obradov. Na skryté telo "strateného" dieťaťa mal poukazovať blesk udierajúci na jednom mieste. Týmto spôsobom nebesá upozorňovali ľudí a Boha na previnenie matky. Aby sa účinne zabránilo kataklizme, vykopané pozostatky sa museli pokrstiť a pochovať, čím sa obnovil narušený poriadok.
Boli známe rôzne prostriedky ochrany pred búrkami. Účinný bol zapálený náprstok, požehnaný na Pannu Máriu Búrkovú (2. februára), ako aj lopata na pečenie chleba, položená pri stene domu. Chlieb svätej Agáty (posvätený 5. februára) bol liekom proti búrkam - keď sa blížila búrka, hodil sa do ohňa a dym odohnal mraky. Zvuk zvonov mal tiež silu odháňať živly. Keď sa blížila búrka, obyvatelia karpatských dedín rozozvučali svoje domy malými zvončekmi, nazývanými loretánske zvončeky (podľa mesta Loreta v Taliansku, odkiaľ boli zvončeky v minulosti prinesené a kde sa mala nachádzať tzv. chalúpka Matky Božej), pričom zvonili čo najviac zvončekov. Ochranu poskytovali aj kostolné zvony, tzv. búrkové zvony, najlepšie špeciálne posvätené na tento účel (v minulosti niekedy s nápisom Fulgura frango, čiže "rozbíjam blesky"). Aby nestratili svoju silu, nesmeli sa používať po západe slnka alebo počas pohrebu. Keď cirkevné úrady zakázali používať zvony na zaháňanie búrok, začali sa v obciach stavať zvonice na búrky, často spojené s kaplnkami (takéto stavby možno vidieť napríklad v skanzenoch v Zubrzyci a Sidzine). Na búrkové zvony zvonili špeciálni zvonári. Obyvatelia goralských dedín verili, že zvuk zvonov vyvoláva paniku a obávali sa búrkových lampášov, ktoré boli v tomto regióne považované za démonické bytosti. V niektorých karpatských dedinách žili aj búrkoví šepkári, t. j. muži, ktorí vedeli zabrániť prichádzajúcim búrkam. Používali magické formulky, modlitby a znamenie kríža vo vzduchu.
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.