Spracovanie RPIC Prešov | Prešovský kraj
Inspiracja
Podľa predpokladov historikov, Rusínom priniesli kresťanstvo solúnski vierozvestovia, Cyril a Metod, putujúc na Veľkú Moravu. Rusínske dediny a usadlosti v oblastiach Užskej, Zemplínskej, Šarišskej a Spišskej župy v 11. storočí získalo Uhorské kráľovstvo a v rovnakom čase lemkovských Rusínov na sever od Karpát získalo Poľské kráľovstvo.
V čase, keď prenikli staromaďarské kmene do Panónie, Rusíni boli s kniežaťom Laborcom na teritóriu východného Slovenska. Pravdivosť udalostí z 13. storočia potvrdzuje záznam kronikára Anonyma, ktorý pôsobil na dvore kráľa (arpadovca) Bélu III. Najnovšie výskumy tvrdia, že Rusíni boli potomkami Bielych Chorvátov a putovaním od brehov Dnestra sa dostali do oblasti staroľubovnianska, svidnícka, medzilaborecká, Sniny a Humenného.
Po smrti kniežaťa Laborca, Rusíni obývali pohraničnú oblasť hraničnú s Veľkomoravskou ríšou. Dominantou kraja boli neprístupné lesy, popretkávané riečkami a potokmi. V latinčine sa nazýval Marchia Rutenorum (Krajná Ruská). Dodnes sa zachovali názvy obcí s podobným názvom ako: Krajná Poľana, Krajná Porúbka, Krajne Čierno a pod.
V 14. storočí začal prílev pastierskeho ľudu z Balkánu, valašská kolonizácia. V dôsledku toho sa časť rusínskeho obyvateľstva „povalaštila“ a v starých listinách sa dokonca objavili názvy Valasi – Rusíni. Postupne pojem Valasi prestal mať etnický charakter a vyjadroval spôsob života a hospodárenia, ktoré sa sústreďovalo na chov oviec.
V 16. storočí sa územie karpatských Rusínov stalo frontovou líniou turecko-rakúskych vojen a protihabsburgských povstaní uhorskej šľachty. Kríza katolíckej cirkvi zasiahla rusínsku pravoslávnu cirkev, ktorá sa zjednotila s katolíckou. Tieto udalosti viedli k vzniku uniatskej cirkvi (administratívnemu podriadeniu Vatikánu, ale zachovaniu cirkevnoslovanskej bohoslužby). Uniatska cirkev bola pápežom uznaná v roku 1771, ako gréckokatolícka cirkev a neskôr zohrala progresívnu úlohu v budovaní školského systému.
Tvárami revolúcie v rokoch 1848 –1849 sa stali Adolf Dobriansky a Alexander Duchnovič, ktorí sú autormi prvého rusínskeho politického programu. Pripojenie Rusínov k Československu sa uskutočnilo na základe podmienky vytvorenia istej formy samosprávy. V rokoch 1918 až 1939 mala Podkarpatská Rus rusínskeho guvernéra. Pod slovenskú samosprávu patrili Rusíni z okolia Prešova. Rusínske národné obrodenie žilo len necelých 20 rokov, pretože v roku 1867 nastala maďarizácia národnostných menšín. Toto obdobie sa spája s protestmi, vysťahovalectvom do USA a zárodkom hnutia za obnovenie pravoslávnej (rusínskej) cirkvi.
V Československu po 1. svetovej vojne prežil tento národ svoje druhé národné obrodenie. Najviac to bolo viditeľné v školstve a kultúre. Bola vybudovaná hustá sieť „ruských“ škôl (275 ľudových, 41 základných, 4 gymnáziá), kde sa vyučovalo po rusínsky z rusínskych učebníc. Tragédiou bolo presídlenie 12 400 východoslovenských Rusínov na územie ukrajinskej Volyne. V začiatkoch 50. rokov sa pomenovania Rusín a rusínska národnosť postupne vytrácali z verejného života na základe vládnych nariadení. Ruské školy násilným spôsobom v rokoch 1952 až 1953 prešli na ukrajinskú orientáciu. Došlo k prenasledovaniu občanov, ktorí sa napriek zákazu hlásili k rusínskej národnosti. Úrady ich nútili uvádzať si ukrajinskú národnosť a hrozili im povojnové deportácie do ZSSR – čo dramaticky znížilo počty Rusínov.
Na Slovensku sa obnovila rusínska národnosť až po roku 1989. Veľkým krokom bola kodifikácia spisovného rusínskeho jazyka v roku 1995, čo naštartovalo nový vývoj najmä rusínskej kultúry, literatúry, ale aj médií – okrem rusínskeho školstva, ktoré sa u nás neobnovilo.
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.