Kúzelník s fotoaparátom

Keď v roku 1976 Štátne etnografické múzeum vo Varšave vyhlásilo súťaž s názvom "Rodinné zvyky v ľudovej kultúre – láska a manželstvo", porotu zaujala práca Kazimierza Gluca, cirkevného pracovníka z Podegrodzia. Ilustroval ju Wojciech Migacz (1874 – 1944) fotografiami dedinskej svadby z počiatku 20. storočia. Pri pastoračnej návšteve v dome Wojciechovej netere si ich všimol kostolník z Podegrodzia. Získal veľké množstvo sklenených negatívov, ktoré príbuzný bez toho, aby si bol vedomý ich dedičskej hodnoty, hodlal hodiť do Dunajca. Tento objav umožnil zachrániť mimoriadnu fotografickú zbierku a vzbudil záujem o osobu vidieckeho amatérskeho fotografa. Migaczove sklenené dosky a fotografie sú dnes uložené okrem iného v zbierkach varšavského Etnografického múzea a Okresného múzea v Novom Sączi a sú neoceniteľným ikonografickým prameňom a dokumentom doby minulej.

V „Životopise Wojciecha Migacza z Gostwice, L.d. 7" autor, píšuci o sebe v tretej osobe, spomína, že "ako milovník fotografie robil v predvojnových rokoch na vlastné náklady fotografické snímky zo života vidieckeho ľudu [...] Zvečnil na fotografiách vidiecke kroje [...] Robil tiež jednotlivé krajinné a panoramatické snímky". Ešte na počiatku 20. storočia bol vynález L. Daguerra na vidieku novinkou, fotografia vyvolávala nedôveru, nechuť, často aj strach. Keď Migacz začal fotografovať, starší obyvatelia dediny ho považovali za čarodejníka, vraveli, že pozná zvláštne modlitby, vďaka ktorým môže fotografovať.  

Wojciech Migacz je jedným z mála predstaviteľov sedliackeho smeru v poľskej fotografii počiatku 20. storočia. Pochádzal zo sedliackej rodiny z Gostwice, dediny neďaleko Nového Sącza. Do tajov fotografovania sa zasvätil počas svojho pobytu v Zakopanom, kde študoval stolárstvo a sústruženie na Cisárskej kráľovskej odbornej škole drevárskej. Po návrate do Gostwice sa jeho vášňou a hlavným zamestnaním stalo fotografovania. Život vo svojej rodnej dedine dokumentoval fotoaparátom na sklenené dosky, ktoré si sám zostrojil. Robil portrétne fotografie, zaznamenával rodinné oslavy, ukazoval tradičné ľudové kroje, dokumentoval spoločenské a politické udalosti.