Spracovanie MCK Sokół | Malopoľské vojvodstvo
Kráľ hadov letí, hrozivý, obrovský
Štát: Poľsko
Región: Malopoľské vojvodstvo
Typ inšpirácie: Presvedčenia
Inspiracja
Hadí kráľ, nazývaný aj kráľ plazov, je častým motívom v karpatských baladách a povestiach. Bol obrovský, žiaril mnohými farbami a na hlave mal vzácnu korunu. Keď mu hrozilo nebezpečenstvo, privolával svojich poddaných píšťalkou. Rozpráva sa príbeh o hadom zhromaždení, ktoré plazí kráľ zvolával raz do roka, na sviatok Povýšenia svätého Kríža (14. septembra). Kto vtedy videl hadí míting, mal šťastie pri chove oviec a dobytka po celý rok. Kto vložil ruku medzi plazy, robil s ňou akúkoľvek prácu rýchlo a bez námahy do konca života. Plazí kráľ bol strážcom pokladov ukrytých v podzemí. Ak sa odvážlivec dostal do jeho brlohu, divoký plaz sa s ním mohol podeliť o svoje bohatstvo a dovolil mu vziať si časť strieborných mincí. Kládol si však jednu podmienku - príjemca nesmel za žiadnych okolností prezradiť, odkiaľ jeho bohatstvo pochádza. Ak by prezradil svoje tajomstvo, všetok tovar by zmizol.
Obyvatelia karpatských dedín sa obávali hadov alebo zmijí a užoviek, nazývaných aj plazy. Pripisovali im mnohé nadprirodzené schopnosti. Verilo sa, že zvyšky hada, najlepšie čierneho, chyteného na Veľký piatok, sa dajú použiť na čarovanie, ktoré, ak sa hodia do jedla, prinesú človeku strašnú chorobu. V čeľustiach hada sa mohol vyniesť cesnak, ktorý slúžil ako amulet, a zločin, rastlina používaná na zber mlieka.
Rozprávali sa aj príbehy o hadoch, ktorí sa premieňali na drakov. Takto okrem iného vznikli aj draci známi na Orave. Podľa miestnych predstáv hadovi, ktorý dlho sedel vo svojom podzemnom úkryte a vyhýbal sa slnečnému svetlu, narástli blanité krídla, predĺžila sa mu hlava a v čeľustiach vyrástli zuby. Podľa iných svedectiev v deň Ružencovej Panny Márie (Zvestovanie Panny Márie - 25. marec) vyliezali hady na stromy, aby počúvali zvonenie kostolných zvonov. Prvému, ktorý počul ich zvuk, narástla hlava navyše. Po rokoch, keď mal sedem hláv, sa had premenil na draka.
Na okrídlených sedemhlavých drakoch vytvorených z hadov, ktoré sedem rokov nepočuli zvuk kostolného zvona, mali jazdiť najmocnejší čarodejníci alebo zaklínači. Vo Visle v roku 1893. Karol Matyáš citoval povesť známu medzi obyvateľmi Beskidu Sądeckého, podľa ktorej "čarodejník si môže objednať draka, nasadnúť naňho a jazdiť na ňom. Keď čarodejník na drakovi jazdí, je taká tma a vietor je taký silný, že láme stromy". Na drakovi vraj lietal aj slávny goralský čarodejník Bulanda.
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.