Spracovanie MCK Sokół | Malopoľské vojvodstvo
Utrpenie duše merané kanistrami sĺz
Štát: Poľsko
Región: Malopoľské vojvodstvo
Typ inšpirácie: Kultúrne zvyky
Inspiracja
Noc, ktorá oddeľuje Sviatok všetkých svätých (1. novembra) od Dušičiek (2. novembra), sa všeobecne považovala za čas, keď sa duše vracajú z posmrtného života. Zosnulí farníci, podľa niektorých svedectiev len spasené duše, sa mali v tom čase zhromaždiť v kostole na bohoslužbe, ktorú celebroval zosnulý kňaz. Preto sa kostoly na túto noc nezatvárali, neskrývali sa liturgické rúcha a kalichy a nechávali sa zapálené sviece. Ak chcel niekto opäť vidieť svojho zosnulého blízkeho, mohol sa v tú noc vkradnúť do kostola. V oblasti Kicznia sa rozprával príbeh o žene, ktorá si zúfala po smrti svojho syna. Veriac v príbehy o návratoch duší na zem sa odvážila stráviť dušičkovú noc ukrytá pod chórom miestneho kostola. Ako sa hovorilo, o polnoci prešiel kostolom dlhý sprievod mŕtvych. Jej syn kráčal na samom konci a ohýbal sa pod ťarchou drevených konví naplnených až po okraj. Keď uvidel svoju matku, pristúpil k nej a požiadal ju, aby pre neho prestala plakať. Ako sa ukázalo, bremeno, ktoré musela niesť v ťažkostiach a utrpení, boli jej slzy.
Pozorovanie duší zúčastňujúcich sa na nočnej omši sa mohlo skončiť tragicky. Medzi podhalanskými horármi sa opakoval príbeh o zvedavom sedliakovi, ktorého udusili dušičky nakukujúce do kostola. Iný, ktorý bol oblečený v ovčej koži, dokázal všetko vidieť a počuť, ale duše si nakoniec všimli aj jeho a chceli ho uškrtiť. Zachránili ho kožušiny, ktoré pri úteku postupne zhodil, aby duše zamestnal šklbaním vlny.
Počas tohto nezvyčajného obdobia navštevovali mŕtvi aj svoje domovy. Matky, ktoré mali predčasne zosnulé deti, ich prichádzali kŕmiť a maznať, poľnohospodári sa starali o dvor, dobytok a včely. V mnohých domoch bolo pre duše pripravené jedlo alebo aspoň na stole zostal chlieb, aby sa mohli najesť, unavené a hladné po dlhej ceste.
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.