Dôstojné sviatky

Adventné obdobie bolo prípravou na Narodenie Pána, ktorému sa kedysi hovorilo Dôstojné sviatky. Predchádzala im Vigília, ktorá má v obradoch počas celého roka osobitné miesto.

V dávnych dobách to bol deň vyúčtovania práce domáceho služobníctva a námezdných robotníkov. Boli platení za dobrú prácu a diskutovalo sa o podmienkach na budúci rok, preto sa tento deň nazval Štedrý. Zvyk dávať si malé darčeky alebo milé slovo sa časom rozšíril aj na známych, susedov a príbuzných. Dôležité však bolo dodržiavať zásadu, aby na návštevy chodili mladí muži, ktorí pre nový, nadchádzajúci rok zabezpečovali šťastie a zdravie. Toto veštenie sa zapíjalo pohárikom vodky – wilijówky alebo szczodraka.

Tento deň bol mimoriadne nasýtený poverami a magickými praktikami. Verilo sa, že duše sa stavajú výnimočne aktívne, preto sa prestalo s pradením a šitím (aby sa neprišili natrvalo), alebo na miesto sedenia sa fúkalo, aby si duše neprisadli. Verilo sa, že priebeh Vigílie ovplyvní celý nasledujúci rok. Preto sa vstávalo skoro ráno a šikovne sa zvládalo všetky povinnosti, nelenilo sa, vyhýbalo sa hádkam, vracali sa dlhy.

Všetky činnosti plánované na ten deň sa sústreďovali na blížiacu sa štedrovečernú večeru a sviatky. Kľúčový význam mala príprava dekorácií domu a príslušných jedál na stôl. Izba sa zdobila živými jedľovými alebo smrekovými vetvičkami, ktoré sa kládli za obrazy a okolo okien a najväčší zväzok konárikov alebo konček ihličnatého stromu bol zavesený dolu hlavou, pod povalou, teda stropom.

Vrcholom dňa bola večera, ku ktorej každý z členov domácnosti si sadol vo sviatočne pripravených šatách. Na stole prikrytom bielym obrusom boli okrem jedál špeciálne pripravených pre túto príležitosť postavené sviečky, kríž a Sväté písmo. Pred jedlom bola modlitba a čítali sa úryvky z príslušného evanjelia, potom sa vymieňala oblátka a dávali sa želania. V severnej časti Pszczynského a v Sliezskych Beskydách sa oblátka vymieňala až na konci večere. Poradie chodov slávnostnej večere strážil najstarší člen rodiny alebo hostiteľka. Dôležitou praxou platnou pre všetkých zúčastnených bol zákaz odchádzať od stola počas celej večere (s výnimkou gazdinej), ktorá sa končila modlitbou a spoločným spievaním kolied. Počas tohto slávnostného jedenia platilo tiež veľa veštieb a magických praktík. Pod obrus sa vkladali peniaze, aby sa udržali počas celého budúceho roka. V mnohých domoch bol stôl omotaný železnou reťazou, na ktorej členovia domácnosti držali nohy, aby držali rodiny a zabezpečili si zdravie. Po skončení jedenia najstarší účastník sfúkol sviečku a smer dymu zvestoval jeho budúci osud – keď dym stúpal nahor, veštil dlhý život, keď padal dole alebo smeroval k dverám, toto znamenie sa interpretovalo ako skorá smrť.