Dlhý život pre misku kaše. Dá sa smrť oklamať?

Pred rokmi sa v Łącku rozprávalo o žene, ktorá sa dožila 100 rokov, pretože, ako sama vykladala, nechala smrtku, aby jej zjedla kašu. Ako mladá dievčina, ktorá mala raz v noci službu, uvidela cudziu ženu, ktorá sa prehrabovala v hrncoch v miestnosti. Keď prekonala svoj strach, nechala ju jesť, čo hrdlo ráči. Až keď žena bez slova odišla, uvedomila si dievčina, že práve nakŕmila smrť. Ako sa po rokoch ukázalo, smrť jej darovala dlhovekosť za jej priazeň.   

V ľudových predstavách bola smrť jednou z najrozšírenejších démonických bytostí. Sączskí horali ju odvodzovali od spurného anjela, ktorý zostal na zemi a nevedel, kadiaľ sa vydať. Verili, že smrť je vidieť. Najčastejšie na seba brala podobu podivnej starej ženy – nadprirodzene veľkej alebo veľmi chudej, oblečenej v bielom, niekedy so zakrytou tvárou. Jej atribútmi boli kosa a niekedy aj kladivo – vravelo sa, že kosou kosí a kladivom zabíja. Niektoré zvieratá dokázali vycítiť prítomnosť smrti. Psy v prítomnosti démona vyli, kone prejavovali silnú úzkosť a utekali.

Smrť si prichádzala pre umierajúceho a rozhodovala, či bude rýchla a bezbolestná, alebo pomalá a trýznivá. Prenasledovala tiež chorých. Pokiaľ sa nachádzala pri nohách postele, znamenalo to, že sa človek uzdraví, pokiaľ bola pri hlave – jeho smrť bola vopred daná. Niekedy sa stávalo, že ľudia nevedomky pomohli smrti dostať sa k umierajúcemu tým, že prekročili rieku alebo ho odviezli do jeho domu. Prítomnosť démona sa prejavovala tým, že na lodi alebo na voze bola náhle cítiť ťažká váha.

Verilo sa, že smrť ako vykonávateľku božej vôle nemožno oklamať, nemožno jej uniknúť ani sa pred ňou skryť, ani ju urýchliť. Prichádza pre toho, pre koho je určená. Podľa príbehu, ktorý sa odohral na konci 19. storočia v Zabrzezi, sa nešťastná dievčina, ktorá chcela zomrieť, vydala do dediny, kde vyčíňala cholera. Po mnohých žiadostiach bola odvedená do domu, kde všetci čakali na konečný výsledok moru. V noci sa v izbe, kde spali, objavili traja cudzí ľudia. Rozložili na stole veľkú knihu, jeden z nich čítal mená ľudí v dome, druhý ich vymazával a tretí chodil po miestnosti a dotýkal sa ich klátikom. Keď sa chcel dievčaťa dotknúť, ten, kto vymazával mená, ho okríkol, aby ju nechal na pokoji, pretože ešte nebola vymazaná.

Postava smrti sa objavuje v ľudových koledách rozprávajúcich príbeh kráľa Herodesa.