Epidémia

Ešte v 70. rokoch 20. storočia sa medzi obyvateľmi Beskidu Sadeckého tradovali príbehy o epidémii cholery, ktorá oblasť postihla v 19. storočí a vyľudnila dediny. Ako bolo v roku 1887 poznamenané „Obecnom prehľade", obyvatelia beskydských dedín verili, že epidémiu predpovedajú rôzne znamenia. Blížiaci sa mor ohlasovali psy, ktoré v noci vyli ňufákmi k nebu. Neprirodzené javy, ktoré bolo možné pozorovať, boli zlým znamením. Pred vypuknutím cholery bolo údajne na večernej oblohe možno vidieť čierne kríže, rakvy a metly. Samotný mor bol popisovaný ako hmla alebo veľká banka, ktorá sa vznášala vo vzduchu, mala na sebe červené, zelené, žlté, modré a čierne pruhy a tam, kde sa spustila, ľudia umierali. Pokiaľ sa veľmi znížila, všetci zomreli, pokiaľ sa zvýšila, obetí bolo málo. 
 
Vravelo sa, že v období epidémií bola neustále vidieť smrť – chudá žena v bielom oblečení. Keď sa nákaza zhoršila, umierali ľudia po dvoch alebo po troch. Šírenie moru mohol nevedomky urýchliť človek, ktorý pomáhal smrti prejsť cez Dunajec, ktorý dediny oddeľoval. Ľudia vydesení rozsahom epidémie hľadali spôsoby, ako sa vyhnúť smrti. Predovšetkým verili v ochrannú moc modlitby. Vraví sa, že keď smrť v noci klopala na okná a pýtala sa, či ľudia spia, zostali nažive len tí, ktorí sa v noci modlili. Stávalo sa, že aby sa zabránilo epidémii, boli malé nevinné deti posielané ku svätyniam pri ceste, aby prosili Boha o záchranu dedinčanov. Liekom proti cholere, ktorý sa v Karpatoch bežne používal, bol bedrovník (Pimpinella saxifraga), rastlina obsahujúca silice so silným zápachom. Ľudia sa o jej účinnosti dozvedeli od samotnej smrti, ktorá pri tanci na čistine spievala o ochrannej sile tejto rastliny. Najlepšie byliny boli údajne tie, ktoré sa zbierali na pustinách pri rieke alebo na úhore. Kto ich nosil vo vrecku na prsiach, nezomrel, aj keď sa nakazil cholerou.

Ako pripomienka týchto tragických udalostí sa na miestach pohrebov obetí moru stavajú kríže a kaplnky na ochranu pred morom alebo na znamenie vďaky po jeho zastavení. Ich patrónmi sú najčastejšie svätý Sebastián, mučeník prebodnutý šípmi, považovaný za najúčinnejšieho príhovorcu v dobe moru, a Panna Mária, niekedy so zväzkom šípov v ruke. V ikonografii symbolizoval šíp náhlu smrť v dôsledku moru, ktorý bol Božím trestom. Na polychrómii v kostole svätého Michaela Archanjela v Binarovej drží smrtka, ktorá je vyobrazená ako nahá kostra, namiesto kosy šíp.