Spracovanie ARR S.A. | Sliezske vojvodstvo
Legenda o huslistovi Jecovi
Štát: Poľsko
Región: Sliezske vojvodstvo
Typ inšpirácie: Legendy
Inspiracja
Kedysi dávno v Žywickej Kotline žil huslista menom Jec. Keď mu zomrel otec a matka si nemohla nájsť prácu, chlapec sa rozhodol, že si bude zarábať hraním a spievaním. Jedného dňa, keď Jec prechádzal okolo nemenovanej hory, stretol krásnu dcéru kráľovnej Beskýd - Lasboru. Dievča mu povedalo, že ju sem poslali za trest a musela vymyslieť meno pre horu. Jec sa rozhodol princeznej pomôcť a navrhol jej, aby zostala s ním. Dni plynuli a oni zabudli na dievčinin trest, žili ako brat a sestra a tešili sa z Jecovej hry na husliach.
Ich šťastie však netrvalo dlho. Prišla krutá zima a Jecova matka vážne ochorela a po niekoľkých dňoch zomrela. Lasbora si jej smrť vyčítala. Celý deň sedela pri jej hrobe a ospravedlňovala sa, že sa objavila v ich živote. Čoraz viac sa uzatvárala do seba a len sa pozerala na horu bez mena. Rozhodla sa, že ak jej nevymyslí meno, prinesie veľké nešťastie celým Beskydom. Skoro ráno odišla z domu a už sa nevrátila. Jec ju celý deň hľadal, a keď ju nenašiel, myslel si, že sa vrátila k svojej matke, kráľovnej Beskýd.
Prechádzali dni, týždne, mesiace. Jedného letného dňa sa k Jecovi dostala správa, že Lasborah sa našla. Bola veľmi vážne chorá. Nikto z lekárov nevedel, čo jej je. Jej posledným želaním bolo, aby bola pochovaná na vrchole hory vedľa Jecovej matky, a požiadala ho, aby splnil úlohu, ktorú jej dal. Pohreb bol veľmi tichý. Jec celé dni sedel pri hrobe svojej matky a Lasborah a hral im tie najkrajšie melódie, aké poznal. Bol veľmi osamelý, zanedbával svoju prácu a nakoniec zomrel na smútok.
Keď na tej hore medzi stromami zafučal halny, horali zo Żywca hovorili, že to hrá Jec. A v ľudovom nárečí slovo hra znelo gro. Toto príslovie dalo názov hore GROJEC, na úpätí ktorej tečie rieka Soła.
Galéria
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.
