Spracovanie IPC Prešov | Košický a Žilinský kraj
Inspiracja
Plátno sa na území Slovenska vyrábalo v domácnostiach, kým nenastúpila manufaktúrna výroba. Traduje sa od 15. storočia.. Aj v tomto remesle boli časy, keď stagnovalo a to najmä počas vojny s Turkami a stavovských povstaní, v osemnástom storočí však nastal rozkvet plátenníctva s tým, že z miest sa presťahoval výlučne na dediny.
Za vlády Jozefa II. na Spiši a v Šariši prejavili úsilie o pozdvihnutie plátenníckej výroby. Doviezli kvalitné ľanové semená a začali školiť obyvateľov. V roku 1786 prijali pozvanie z Čiech dvaja tkáči a traja pradiari, ktorí učili dievčatá jemne spriadať ľan, konope, vlnu i bavlnu, ktorú ich učili i spracovávať. Taktiež každý stolár, kolár a mlynár dostali za povinnosť urobiť krosná, šesť kolovratov a dve trlice podľa nástrojov privezených z Čiech. Spišská stolica si dala zhotoviť na motovidlá svoju pečať (niečo ako patent), užívať sa mohli iba široké brdá a podobne. Najúspešnejšia bola celá akcia na Spiši, pokračovala aj po Jozefovej smrti. Slovenské plátno sa predávalo v celom Uhorsku, na Balkáne, Rusku a Severnej Afrike. Obchodu dominovali balkánsky obchodníci z južných častí Uhorska, nemeckí mešťania, Židia, majitelia bieliarni a farbiarni. Na Turíce prichádzali obchodníci do Spišskej stolice, aby odkúpili objednané plátno od výrobcov, zásobovali sa aj jeho nákupom na trhoch.
Keďže domáce plátno nebolo schopné konkurencie voči manufaktúram a priemyselným výrobkom, od polovice 19. storočia postupne zanikalo. Ale nie úplne. Aj dnes nájdeme na Slovensku ľudí, ktorý sa tomuto remeslu stále venujú a ich neobyčajnými výrobkami si môžeme skrášliť naše domácnosti.
Video
Vidíte chybu? Viete viac informácií? Nahláste nám to.
Napíšte nám.