Zvyky a tradície na Viľiju

Vianoce boli a sú sviatkami, ktoré sa spájajú s tradíciami. V minulosti boli tieto tradície intenzívnejšie a niektoré sa zachovali dodnes.

• Kedysi sa hovorilo, že v deň na Viľiju sa nič nikomu nepožičiava, aby sa bosorky k veciam ich majiteľov nedostali a nepobosorovali jemu, jeho rodine, alebo statku.
• Kýchnutie znamenalo prírastok na gazdovstve.
• Pred štedrou večerou dievčatá vybehli s prvou horúcou upečenou bobaľkou – opekancom s makom von na ulicu a podľa toho akého muža prvého zbadali, také meno mal mať ich nastávajúci.
• A či sa ho dočkajú do roka, si dievky veštili ešte pred večerou a to podľa počtu polienok, ktoré priniesli na kúrenie. Párny počet polienok znamenal že budú do roka žiť v páre.
• Kto večer vybehol von so zatajeným dychom a priniesol triesky a na jeden nádych, tomu to zaručilo veľa peňazí v budúcnosti.
• Ak rodina mala ošípanú, zvyklosťou bolo chodiť k nej a opýtať sa koľko rokov budú žiť. Koľkokrát ošípaná zakvílila, toľko rokov im predpovedala.
• Pred večerou sa zvyklo páliť uhlíky na toľko kopčekov, koľko mal gazda posiateho zrna. Z ktorého uhlíka najviac popola vzišlo, z toho zrna čakali najväčšiu úrodu.
• Na štedrovečerný stôl gazdiná nosila orechy, hrach a jablká. Každý člen rodiny z každého si zobral a hodil do štyroch kútov izby, to malo priniesť v ďalšom roku hojnosť v dome.
• Štedrovečerná vilijová večera sa zvykla jesť za stolom, ktorý opásali reťazou, to symbolizovalo súdržnosť rodiny aj v nastávajúcom roku.
• Poznášané všetky železné náčinia z hospodárstva, ako sú vidly, lemeše a brány mali pod stolom svoj význam. Celá rodina na nich počas večere držala nohy, aby stvrdili a nedoráňali sa pri prácach na poli.
• Medzi tradičné varené jedlá patrili: jucha, hrachová polievka s hríbami, slifčanka alebo slivčanka z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstna kapustnica so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom. Piekli sa koláče z kysnutého cesty, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. Z každého jedla odobrali aj dobyteku a hydine okrem mačky, psíka a koňa.
• Na Šariši bola až povinnosť ísť zavinšovať susedovi na sviatky. No pravidlom bolo, že ten nižšie išiel vinšovať tomu vyššiemu, nie však naopak. Znamenalo to viac peňazí, zdravia, šťastia v gazdovaní, bohatý dvor a ďalšie.